sny pohltene temnotou

Je pondelok Prebúdzam sa zo smútkom že som sa zasa zobudil V mojej duši iba prázdnota V hlave sama temnota Nie som v pohode Kráčam tienmi a skreslenými predstavami o tom čo vlastne som Zasa sa strácam v svojich myšlienkach v ktorých nič iné nie je len nežitie Zasa idem do školy ulice sú preplnené ľuďmi V slúchadlách mi hrá hudba Vkročím dnu a všade sú tí hlúpi ľudia ktorých dúfam že už nikdy neuvidím Do školy nič nemám a len dúfam že to zvládnem V hlave mám len jednu vec a to ako konečne ukončím to trápenie Po škole si dám cigu a zasa idem domov zasa to isté čo každý deň Vždy sa len pýtam prečo tu vlastne stále som Každý deň pred spaním len dúfam že sa už neprebudím a v budúcom živote zasa nezablúdim Zasa ma podľahla panika a depresia Jediná vec ktorá tlmí tú bolesť sú drogy a alkohol Prečo to vlastne stále robím? Mama po mne kričí "Vráť sa domov" ale ja nechcem nič tam nie je Stále sa ku mňa vracajú spomienky ku ktorým som sa otočil navždy chrbtom Už naozaj neviem ako mám ďalej kráčať tým životom a tváriť sa že sa nič nedie Zahodil som všetky svoje spomienky a nádeje Prečo by som sa mal vlastne snažiť keď aj tak sa ku mne dobro obracia? Prečo byť milý keď môžem byť zlý? Môžem jebať už všetkých neváham už ani chvíľu to urobiť ale neviem prečo som stále tu Myšlienky ma stále a stále viac pohlcujú a ja dúfam že sa už nezobudím